Začal sa september a chodby našej školy sa opäť naplnili deťmi. Presúvajú sa hore-dole po chodbách a človek, ktorý sem príde prvýkrát, si možno pomyslí, že nastalo sťahovanie národov! Ale kdeže! To je len obyčajná prestávka a naši žiaci sa rýchlo snažia dostať do svojich tried. Pre žiakov iných škôl je to nepredstaviteľné! Oni sedia celý deň v jednej triede a učitelia chodia za nimi. Aké pohodlné, že? Naši žiaci sú ale šikovnejší! Možno sa to nezdá, a niektorí z vás si to nevedia ani predstaviť, ale takýto spôsob výučby má aj svoje výhody. Aké? No, veď čítajte ďalej!
Žiaci nastupujúci do piateho ročníka našej školy sa zo začiatku trápia práve s presúvaním. Nepomôže im ani fakt, že aj doma na to počúvajú šomranie od rodičov. Oni sa však nevzdajú a po pár týždňoch sa už po chodbách školy pohybujú ako najväčší machri. Zvykli si. Tak ako všetci. Vedia, kde sú ich triedy a poznajú už aj svojich učiteľov. Naučili sa “len” orientovať v škole? Kdeže! Naučili sa čosi viac! Samostatnosť. Vedia sa orientovať v priestore, ale aj poprosiť o pomoc starších spolužiakov či učiteľov. Stanú sa teda odvážnejší v komunikácii a neboja sa osloviť doteraz pre nich neznámych ľudí. Naučia sa aj pracovať s časom. Vedia odhadnúť, koľko minút približne potrebujú na presun do iných tried, koľko majú na desiatovanie či na dopísanie neurobenej úlohy. Dá sa to stihnúť? Samozrejme! Ak si dobre zadelia čas, stihnú všetko a vypestujú v sebe návyk aj do budúceho povolania. Veď na strednej či vysokej škole to bude presne tak isto. Žiaci z iných škôl si budú len zvykať na presuny z odborných učební a naši na to už budú naučení! Už oťukaní zo základnej školy sa lepšie adaptujú na nové prostredie a zmena pre nich nebude až taký veľký šok. A nejaké ďalšie výhody? Odpadajú starosti týždenníkov! Už žiadne zotieranie tabule a nosenie pomôcok – ťažkých atlasov, máp či slovníkov. Pani učiteľka má všetko pri sebe, a tak je výučba plynulejšia a pokojnejšia. A v neposlednom rade, možno to najdôležitejšie, pri takomto presúvaní nehrozí toľko úrazov či konfliktov. Jednoducho povedané, žiaci zavretí v jednej triede majú čas vymýšľať lotroviny a hnevať pani učiteľky na dozoroch, naši ale nie. A jeden taký špeciálny dôvod, pre ktorý sa žiaci s presúvaním nakoniec zmierili? Môžu sa na chodbách viacej stretávať a obzerať si pekné deviatačky či deviatakov.
Teraz ale trochu vážnejšie. Škola nie je balón a nedá sa nafúknuť. Pedagogický zbor hrá s kartami, ktoré dostal. Triedy v chemickej a fyzikálnej učebni alebo aj v knižnici by nemali dobré a pohodlné podmienky na výučbu. Jednotliví učitelia zase na výučbu svojich vlastných predmetov, a to pre jeden jednoznačný dôvod – budova školy je malá. Je potrebné priznať si, že ani súčasný systém organizácie nie je dokonalý, preto sa pracuje na zmene a hľadaní riešení. Tie si však vyžadujú čas. Rýchle rozhodnutia, založené na emóciách, by neprospeli ani žiakom, ani ich učiteľom. Nechajme teda piatakov zvyknúť si na nový systém a nehovorme im, že je to pre nich ťažké, že to nedokážu. Zatiaľ, ale aspoň prinášajme konštruktívne tipy na to, ako zlepšiť spoločne našu školu. Spolu to zvládneme a z našej školy vyjdú úspešní, šikovní a samostatní žiaci, budúci stredoškoláci.